tatarák

Po štyroch mesiacoch druhýkrát sedím v Slowpeci a sledujem usmievavý personál, obsluhujúci okolité stoly. V hlave si lenivo triedim myšlienky, medzi iným aj o trojici reštaurácií, ktoré som za posledné tri dni navštívil. Výber nebol náhodný. Do popredia záujmu sa mi dostávajú čoraz častejšie rodinné podniky, ktoré varia z miestnych surovín. Majú vlastnú zeleninovú, prípadne bylinkovú záhradku. Dodávateľov z blízkeho okolia. Chovajú vlastný dobytok. Snažia sa byť sezónni. Neťaží sa im ísť do sadu zbierať slivky, keď je ich čas. Ponúkajú vlastné nápoje. Majiteľ sa pohybuje medzi hosťami, radí, debatuje, vysvetľuje. Veľakrát aj sám varí, prípadne (spolu)vytvára menu. Nebojí sa využívať (ne)tradičné postupy pri príprave jedál. Vyhľadávam miesta, kde sa čas spomalí, nikam sa nemusím ponáhľať a zrazu mám dojem, že nesedím v reštaurácii, ale u niekoho doma…