https://www.natanieri.sk

Tag

vinotéka

v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Florencia a moja súkromná renesancia

Keď muž naznačoval, že chce ísť na Veľkú noc do Toskánska, prešla som to mlčaním. Dobre, to prežijem. Keď ale ďalej rozvíjal myšlienku, že do Florencie ani nemusíme chodiť, že tam bude strašne veľa ľudí, stopla som ho hneď v úvode. Ak mám ísť do Toskánska, tak si aspoň splním jeden veľký sen, lebo ak nič iné, do galérie Uffizi musím bezpodmienečne ísť. Vtedy som ešte operovala s tým, že Toskánsko bude jednorazová záležitosť. Teraz, a nikdy viac. Cha!

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Ako si užiť Nojzík I

Že sme to neurobili už dávno! Odkedy som bola prvý krát pri Neziderskom jazere, som si sľubovala, že sa sem raz budeme chodiť s deťmi kúpať. Prešlo viac ako šesť rokov, kým sa tak stalo. Deťom je jedno, či sú pri mori či pri jazere, v kempe či v 5-hviezdičkovom rezorte all-inclusive, osem hodín cesty od domu, alebo len hodinu. Deťom stačí tak málo. Tento rok sme sa rozhodli z tradičnej letnej dovolenky „hory a jazerá“ vynechať hory a ostať za hranicami v Burgenlande (Hradsku), presnejšie pri „Nojzíku“. Ako často sa stáva, že kvôli vzdialenejším, exotickejším destináciám opomínate tie, ktoré máte rovno pod nosom? Vravíte si, to má čas, sem môžeme ísť hocikedy… a z hocikedy sa stane nikdy, lebo vždy je v pláne čosi naliehavejšie, atraktívnejšie.

Pokračovanie...
v pohári

Kam sa zlietajú bratislavské vínne mušky

Vínny bar je hneď po bistre môj najobľúbenejší gastro podnik. Žiadne deti, hlučná mládež ani zmätení turisti. Vínny bar je na ulici vždy tak trochu neviditeľný a prehliadaný, väčšinou totiž otvorený len vo večerných hodinách. Asi sa zhodneme, že je to miesto, kam si veľa ľudí netrúfne vkročiť v obave, že vínu až tak nerozumie. Oplatí sa však tento blok prekonať a vojsť, môžete vo svojom živote objaviť nové veci. Uznávam však, že aj tu platí, že je lepšie, keď viete, čo chcete (piť)…

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Wachau – nakuknutie do raja

Existujú na svete miesta s výnimočnou, priam magickou atmosférou. Jedným z takých miest je pre mňa rakúske údolie Wachau, zaradené do svetového dedičstva UNESCO, necelé dve hodinky vzdialené od Bratislavy. Objavila som ho pred siedmimi rokmi a odvtedy mi nedá spávať. Básnila som o ňom mužovi, ale ako to už býva, musel naň počuť chvály od iných ľudí, aby ho zaujalo. Nakoniec sám prišiel s „projektom Wachau“ a už niekoľko mesiacov zháňa informácie a tipy, najmä z vinárskej oblasti. Keď navrhol prvý prieskumný výlet do Wachau, neprotestovala som. Napokon sme posledné dve soboty strávili vo Wachau a začali veľmi príjemné objavovanie našej novej obľúbenej destinácie.

Pokračovanie...