https://www.natanieri.sk

Tag

Wien

v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Viedeň chytá druhý dych

Priznám sa, viedenské gastro som vždy tak trochu prehliadala. Neprišlo mi nijak pokrokové, kávová scéna sa posúvala len veľmi pomaly, naturálne vína takisto a po vlne objavov siete Mochi, NENI a pár ojedinelých prípadov ázijskej kuchyne sa môj záujem o viedenské gastro nadlho vyčerpal. Viedeň za ostatnými európskymi mestami v gastre zaostávala a inšpirácia prichádzala skôr z vidieka v Burgenlande či v Dolnom Rakúsku, ako z Viedne. Niežeby sa vo Viedni neobjavovali „nové“ podniky, ale stále boli všetky príliš opatrné. Všetky len modernizovali tradičnú rakúsko-uhorskú kuchyňu, stále veľké porcie, veľa uhľohydrátov, veľa škrobovitých príloh, málo čerstvej zeleniny, málo zeleného.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Viedenská prespávačka

Ako som pred prázdninami spomínala, do Pratera sme sa v lete ešte vrátili, a to rovno aj s prespaním. Doplnili sme si pestrú mozaiku tipov z tejto sympatickej viedenskej štvrte aj o skvelé ubytovanie v hoteli Superbude. Superbude v Hamburgu som mala na zozname miest, kde by som raz chcela prenocovať už veľmi dávno. Minulý rok nám to však v Hamburgu nevyšlo a preto, keď sa rysovala možnosť, že budeme spať vo Viedni, neváhala som ani sekundu.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v šálke

Viedeň: Prater a Neubau

V súvislosti s viedenskými itinerármi, o ktorých som minule písala, vyvstala zaujímavá situácia. Zistila som, že sa naše body záujmu viac-menej koncentrujú do dvoch oblastí Prater a Neubau. Z Pratera a Neubau sa tak pre nás stali obľúbené, autonómne „mestá v meste“, kde sa dá stráviť celý deň (i dva) od raňajok až po večerný drink bez toho, aby ste ich museli opustiť, alebo použiť dopravu. Pripomenulo mi to Prahu, kde sme sa tiež po čase z prvého (turistického) plánu spoznávania mesta dostali do štádia spoznávania jednotlivých mestských štvrtí. Zdá sa, že aj Viedni sa už dostávame hlbšie pod kožu.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Viedenské itineráre

Na konci roka 2022 som si sľúbila, že sa budem Viedni venovať viac, ale, ako to už býva, nevydalo. V minulom roku sme sa do Viedne dostali poriadne len raz, v novembri. Bolo to skvelé, ale už som si žiadne predsavzatia do roku 2024 nedávala. A dobre som urobila. Nezáväzne sa tie predstavy a plány napĺňajú oveľa lepšie a človek z nich má potom oveľa väčšiu radosť. Tvorba jednodňových viedenských itinerárov sa tak stala jednou z mála vecí, z ktorých mám v poslednej dobe radosť. Leitmotívom našich ciest sa stal Gustav Klimt a viedenská secesia a sama som prekvapená, koľko nových a netušených miest sme takto objavili.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Viedeň na trikrát

Pri bilancovaní roku ešte ostanem v Rakúsku, lepšie povedané vo Viedni. Vo Viedni sme boli tento rok dokopy trikrát, čo je málo, ale o to viac mi tie tri návštevy boli vzácne a po každej som si hovorila, že musím chodiť častejšie. Stále mám niekde vzadu v hlave, že na Viedeň bude času dosť, keď už na iné nebude. Naozaj ju vnímam ako vzdialenú mestskú časť, lebo sadnúť v Petržalke na vlak a za hodinu byť už niekde vo viedenskom metre, je porovnateľné so životom v Seoule či New Yorku. Len my tu v Strednej Európe nie sme zvyknutí na takú mierku životného priestoru a nevyužívame možnosť dostatočne rozprestrieť krídla a byť viac Európanmi ako Slovákmi.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Plány s Viedňou

S hrôzou som zistila, že posledný post z Viedne tu mám z augusta 2019(!). To je ako možné, veď to bolo len nedávno! Ale vec sa má tak, že do Viedne sme chodili aj potom, pomaly som zbierala materiál na niekoľko článkov naraz. Stále mi ale do nich niečo chýbalo, stále niečo nevychádzalo, stále bolo niečo iné prednejšie, až… prišla pandémia a spadla klec. Kým k zápiskom z iných miest som sa dodatočne vrátila, na viedenský post už nevydalo. Začali sa prázdniny, frenetické cestovanie a doháňanie zameškaného, nové zápisky, nové miesta, staré zážitky vzala voda. A pritom bola Viedeň náš posledný výlet v starých časoch.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Po práci na večeru a víno? Do Viedne!

Keď minule písala Klára z Prahy, že boli po práci na otočku na večeru v Plzni a aké to bolo skvelé, odpísala som, že my takto praktikujeme Viedeň, na čo zareagovala, že teda to by sa jej tiež páčilo. Vtedy som si uvedomila, aké šťastie máme, že tú Viedeň máme za rohom a mali by sme si ju viac užívať. Koľkokrát mi kamarátky píšu, že nemajú kam ísť v Bratislave na dobrú večeru a pýtajú sa ma s iskierkou nádeje, či som medzičasom neobjavila niečo nové…

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v pohybe, v reštaurácii

Raňajky vo Viedni

Dnes budem monotematická. Budeme len raňajkovať. Lebo január je ideálny čas na dlhé a výdatné raňajky aj niekoľkokrát za deň. A aby sme si vniesli do začiatku roka trochu rozptýlenia a inšpirácie, budeme raňajkovať vo Viedni. Či už si vezmete deň voľna cez pracovný týždeň, alebo počkáte na víkend, pôjdete vlakom, alebo autom, vezmete celú rodinu, spriaznenú dušu, alebo pôjdete sólo, či budete chcieť v kľude posedieť, či len si nakúpiť dobroty so sebou, na každý prípad existuje odpoveď. Joseph Brot vom Pheinsten. Najlepšia pekáreň vo Viedni.

Pokračovanie...