https://www.natanieri.sk

Tag

zelenina

v kuchyni, v záhrade

Zele-renesancia

Podľa Ottolenghiho receptov varím asi najradšej. Veľmi mi jeho jedlo chutí a z jeho receptov som sa najviac naučila ako dochucovať, ako „vystavať“ jedlo, vrstviť textúry a chute. Ottolenghi je mág. (Ja osobne rozdeľujem kuchárov na remeselníkov a umelcov. Ottolenghi je samostatná kategória.) Myslím si, že má absolútny zmysel pre chuť. Zatiaľ sa mi ani raz nestalo, že by som podľa neho niečo uvarila a povedala si „hm, nič moc“. Vždy je to chuťovo dotiahnuté do konca, komplexné a zaujímavé. Keď veľa čítam Nigellu, začnem aliterovať, keď často varím podľa Ottolenghiho, všade pridávam citrónovú šťavu či melasu z granátových jabĺk na kvantá. Alebo škoricu, jogurt, sušenú mätu… Už pomaly prichádzam na tie jeho grify, viete?

Pokračovanie...
v cudzine

Manhattanské trhy a tržnice

Hovorila som vám už, ako rada chodím na trhy a tržnice? Na všetkých našich cestách je to priam povinná jazda. Jeden z prvých bodov programu, stálica našich itinerárov. Chodiť na miestne trhy a tržnice sa oplatí hneď z niekoľkých dôvodov.

Pokračovanie...
v kuchyni

Kapusta ako ju nepoznáte

Už strašne dlho sa chystám písať o kapuste, aj o korení, a až teraz sa mi tieto dve oblasti prepojili a mohli by sa prepojiť aj s ďalšou témou, napríklad pôstom, čo by tiež nebolo od veci v tejto ročnej dobe. Chcela som písať už začiatkom jesene, že kapusta je pre mňa taký zimný šalát. Keď sa zjedia aj posledné zvyšky mangoldu zo záhrady, prechádzam na kapustu. Zo začiatku na čínsku, krájam si ju a ochucujem ako hocijaký listový šalát, jem ju k čomukoľvek. S postupujúcim chladným počasím začínam surovú kapustu mierne tepelne upravovať, napríklad opekať vo woku, potom prechádzam na kel, ružičkový kel, bielu a červenú kapustu. Opäť spočiatku surové a postupne tepelne upravujem. Kel pridám do krúpota, ružičkový kel zapečiem so syrom, od coleslaw prejdem k opekanej kapuste vo woku. Varenú hlúbovú zeleninu neobľubujem, takže jej rýchle opekanie vo woku bolo pre mňa veľkým objavom a prekvapením.

Pokračovanie...
v médiách

Ex libris

Už iste viete, že mám v čítaní food časopisov a kuchárskych knižiek pasiu. Nechcite vedieť, koľko mi ich muž minulý rok kúpil. Vyberá a kupuje mi ich sám od seba. Nepýtala som si vyslovene žiadnu z nich, ale teraz sú tu a pomaly nás vytlačia z bytu… Ale nie. Pár z nich mi teda poriadne otvorilo oči.

Pokračovanie...
v kuchyni

Zelenina stále aktuálna

V poslednej dobe veľa rozmýšľam o zelenine. Začalo to novou TV sériou River Cottage Veg, v ktorej sa Hugh rozhodol, že vydrží celé leto bez mäsa a začne viac využívať na jedenie zeleninu. Objavil nové, nesmierne pozoruhodné prístupy k spracovaniu zeleniny u budhistických mníchov, alebo nemenej zaujímavé techniky marinovania a nakladania zeleniny v japonskej kuchyni. Prečkať teplú a na ovocie a zeleninu štedrú letnú sezónu bez mäsa nie je problém, ale čo v zime?

Pokračovanie...
v kuchyni

Ryža z Indie

Mám ďalšie obľúbené rýchle jedlo. Biryani. Indické „rizoto“. S korením a štipľavosťou sa dá pohrať a prispôsobiť momentálnej chuti. Na korenistých jedlách ma fascinuje tá hravosť a objavnosť. Postupne pridávate a budujete chute, je to veľmi aktívne varenie. V živote by mi nenapadlo, aký zaujímavý rozmer môže dať restovanej zelenine škorica… Baví ma, ako vždy inak vonia byt. Inak, ako keď varíte naše jedlá. Rozmýšľam, čo si tak asi myslia susedia…

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Quinoa a baby zelenina

Mám novú obľúbenú potravinu. Quinou. Poznám ju už dlhšie, ale až teraz nedávno som si ju kúpila v predajni zdravej výživy. Potrebovala som alternatívu k ryži či bulguru a spomenula som si na ňu. Teraz v lete sa náramne hodí do zeleninových šalátov, ktoré nielen osviežia, ale aj zasýtia. V tomto štedrom období jem takmer výlučne zeleninu, ale často sa mi k nej žiada niečo sýtejšie. Quinou môžem nekonečne kombinovať so surovou, varenou, restovanou, pečenou alebo grilovanou zeleninou ako samostatné jedlo alebo prílohu.

Pokračovanie...
v kuchyni

Iný pohľad

Veľmi sa mi páči nový, moderný pohľad na zeleninu. Ako úžasne sa rozšírili možnosti za posledné desaťročia. Znovuobjavili sa staré, zabudnuté druhy, zrehabilitovali nepopulárne, podceňované, zelenina sa stala plnohodnotnou stravou, posunuli sa hranice toho, čo sa je a čo (zatiaľ) nie. Pomysleli by ste si pred pár rokmi, že sa budú jesť kvety nechtíka, sedmokrások, tymianu či pažítky? Listy reďkoviek, cvikly? Výhonky fazule a hrášku? Že sa bude zase jesť žihľava, medvedí cesnak, púpavy? Už len používanie čerstvých byliniek bolo pre nás sci-fi.

Pokračovanie...
v kuchyni

Hľadanie autentických chutí

Do čínskeho jedla som zbláznená. Ale boli časy, keď ma čínska kuchyňa vôbec nezaujímala. Čo sa ponúkalo v našich čínskych reštauráciách mi nechutilo, všetko bolo prevarené alebo utopené v tuku, všetky jedlá vyzerali a chutili rovnako mdlo a jednotvárne. To som ešte nevedela, že sa ázijské stravovacie podniky usilujú prispôsobiť vkusu a chutiam domáceho obyvateľstva. Zašlo to až tak ďaleko, že vo väčšine z nich dnes nájdete najmä vyprážané rezne a syry…

Pokračovanie...