
Ako to dopadne, keď v obchode siahnete po cícerovej múke a doma po pár dňoch zistíte, že máte pohánkovú? Niekedy vás malý prehmat prinúti vyskúšať veľké dobroty. Konečne si spravíte bliny, ochutnáte pizzoccheri, ktoré ste videli robiť v telke Dvoch talianskych gurmánov a ešte vám zostane aj na galettes, ktoré máte tiež už roky na „to do list-e“.
Cestoviny so zemiakmi nie sú veľmi diétne, (viď. slovenský granatír), ale podľa mňa je to veľmi chutná kombinácia a raz za uhorský rok vám neuškodí. (Podobne som skúšala Nigelline ligúrske cestoviny so zemiakmi, zelenou fazuľkou a pestom a boli božské. Veď ako ináč u Nigelly, že?) O úspechu som bola presvedčená aj pri pizzoccheri, veď uznajte – cestoviny, zemiaky, kel, syr, cesnak a kopec masla… Je to proste typické alpské jedlo, sýte a výdatné, pri ktorom si predstavíte vzduch ostrý ako britva, ťažký terén, haldy snehu… A hoci ste lyže túto zimu ani nevideli, nevľúdne počasie za oknom vám postačí, aby ste si toto „après-ski“ jedlo pokojne dopriali. Veď o chvíľu aj tak končí zima a začnú šaláty.
Pizzoccheri
- 200 g pohánkovej múky
- 100 g hladkej múky
- 2 – 3 lyžice vody
- 2 – 3 lyžice mlieka
- ½ lyžičky soli
- 1 vajce
- 200 g zemiakov
- 200 g kelu
- 100 g masla
- 1 strúčik cesnaku
- pár šalviových lístkov
- 100 g výrazného polotvrdého syra alpského typu, ideálne fontiny
- 100 g parmezánu
Z oboch múk, soli, vajca, vody a mlieka vypracujeme cesto, ktoré necháme 20 – 30 minút odpočívať. Očistené zemiaky nakrájame na plátky, kel nakrájame na hrubšie rezance a oboje vložíme do dobre posolenej vriacej vody variť cca 15 minút. Medzitým si odpočinuté cesto premiesime a rozvaľkáme na 2 – 3 mm a nakrájame na kratšie široké rezance. Po 15 minútach pridáme k zemiakom a kelu rezance a varíme, kým nie sú al dente.
Medzitým si postrúhame parmezán a fontinu nakrájame na tenké plátky. Na panvici roztopíme maslo a prehrejeme ho s cesnakom, nakrájaným na tenké plátky a lístkami šalvie. Cestoviny so zemiakmi a kelom zlejeme a ešte horúce prekladáme v servírovacej mise s fontinou, parmezánom a prelievame roztopeným maslom. Nakoniec posypeme zvyšným parmezánom, prikryjeme pokrievkou a necháme pár minút odstáť, aby sa chute prepojili. (Kto chce, môže pizzoccheri naskladať do zapekacej misy a odokryté ešte pár minút zapiecť v rúre.)
Ďalšie jedlá z pohánkovej múky:
Samovar, Anna Karenina a bliny – bliny
Polievka a palacinky – galettes
Pohánka a miso – soba
Ďalšie recepty na domáce cestoviny:
Hrá sa celá rodina
Ako vzniká obed
Jeseň naružovo
Ťažko na bojisku, ľahko na tanieri
Pasta party
Aj ja chcem jesť ako Nigella
Strasti a slasti s Venušiným pupkom
Pesto presto
Víkend s tekvicami
Mamma mía
Kamufláž na sto spôsobov
Pizzoccheri sú božské jedlo, mám ho veľmi rada. Naučila som sa ho jesť na severe Talianska a robila ho aj doma (bez cesnaku). Dobrota!
Super, učiť sa jesť nové jedlá v mieste ich pôvodu, je úplne najlepšie. Keď sa tam raz dostanem, vyskúšam tiež.
Presne podľa môjho gusta, v tom jedle je všetko čo mám rada. Určite niekedy vyskúšam!
Máme rovnaké chute. Je to kombinácia chutí veľmi podobná našim, myslím, že viacerých by oslovila. Odporúčam!