Náš život je momentálne ako rozkopnutý džbán. Tri mesiace sme sa pozerali na jeho črepy. Teraz ho pomaly kúsok po kúsku lepíme a rozmýšľame, či sa nám ho vôbec niekedy podarí dať dokopy. Za pätnásť rokov, čo sme si postupne vybudovali náš svet v duchu (stredo)európanstva, sme sa v ňom už pohodlne zabývali. Bola som hrdá, že deti nepoznali geografické hranice, nevnímali rozdiely medzi krajinami, mohli poriadne roztiahnuť krídla a dýchať čerstvý vzduch. A zrazu bolo všetko preč. Nič ma … Čítať ďalej Tri večery v Prahe