Kým sa dostanem k tomu úplne najlepšiemu z Londýna, musím sa ešte zmieniť o jeho verejnom priestore a živote na ulici. Často sú to aspekty, s ktorými sa ako návštevník či turista konfrontujeme najviac a najviac ovplyvňujú náš dojem z mesta. Nie je to nič nové, že ako sa cítite vonku na ulici, nakoniec rozhodne o tom, či bol pobyt v meste pozitívny alebo negatívny a či sa doň budete chcieť ešte niekedy vrátiť, alebo nie. Londýn bol v tomto jednoznačne najväčším prekvapením. Zo žiadneho iného veľkomesta som za posledných desať rokov nemala lepší pocit.
Nejde len o to, že mesto pôsobí čisto, udržiavane a bezpečne, ale hlavne kultúrne a slušne. Ak by som to mala prehnať, tak aj posledný somrák na ulici vás pozdraví a poďakuje vám. Len tak. Nikto sa na nikoho nelepí, nikto sa nepredbieha, neatakuje nikoho verbálne, ani fyzicky. Ľudia sú vo všeobecnosti tolerantní, trpezliví a znášanliví. Až som sa hanbila, ako mám z domu zažité úplne iné vzorce správania, že apriori očakávam z každej strany inzultácie a nepríjemnosti na verejnosti. Ani raz som ale nezažila pocit strachu, nervozity alebo stresu vo verejnom priestore, a to už je čo povedať v takej multikultúrnej aglomerácii, akou je Londýn. Úplne som cítila, ako mesto pozitívne vplýva na ľudí a formuje ich v dobrom smere. Verím, že aj tým, v akom stave je verejný priestor a aká dostupná je kultúra a umenie.
Dovolím si tvrdiť, že Londýn je jedna veľká galéria umenia pod holým nebom a kto má oči otvorené a záujem, príde si na svoje aj úplne zadarmo. Súčasťou už spomínanej rekultivovanej oblasti bývalého prístavu The Royal Docks je aj tzv. The Line, verejná pešia trasa, spájajúca východný Londýn od olympijského parku po Greenwich, pozdĺž ktorej sú inštalované objekty moderného umenia. Striedajú sa s miestami, kde sa dá pozorovať fauna a flóra, oddychovať a užívať si pestrú mestskú krajinu z rôznych úrovní. Ďalším miestom, ponúkajúcim viac ako sto umeleckých diel vo verejnom priestore je oblasť Canary Wharf, ktorá tiež prešla za posledných pätnásť rokov neskutočnou premenou. A nielen v týchto nových štvrtiach, všade po celom Londýne sú rozosiate skvosty, stačí si trochu pogúgliť a nájdete okolo seba skulptúry od takých umelcov ako sú Ai Weiwei, Henry Moore, Auguste Rodin, Tony Cragg, Anish Kapoor či Yayoi Kusama, ak mám spomenúť len pár najhviezdnejších mien. Či už lovíte sochy, street art, graffiti, murály, Londýn je nevyčerpateľnou studnicou inšpirácie.
Londýn bol v tomto jednoznačne najväčším prekvapením.
Vrátim sa ale ešte k verejnému priestoru okolo kanála Regent´s Canal, ktorý pretína Londýn z východu na západ a poskytuje niekoľko zaujímavých peších trás popri vodných tokoch a tým aj ďalší, nevšedný pohľad na mesto. Prechádzka z Little Venice do Camden Townu bola na mojom zozname želaní pomerne vysoko a som rada, že sa nám ju podarilo zrealizovať. Na mnohých miestach by ste ani nepovedali, že ste v Londýne, nestretnete tu živú dušu, na ďalších zas budete prechádzať cez improvizované záhradky, priliehajúce k hausbótom, na ktorých v sezóne ľudia normálne žijú, alebo pôjdete naprieč ZOO a uvidíte aj niektoré jej výbehy či voliéry. Naozaj originálny zážitok, ak si budete chcieť oddýchnuť od ľudí.
Od ľudí si ale určite neoddýchnete v Camden Towne, najmä ak sa vyberiete na trhovisko Camden Market. Toto kedysi punkové, alternatívne mestečko prešlo neuveriteľnou zmenou a dnes je z neho pomerne mainstreamové centrum konzumu so sociálnym zázemím, navigačným systémom, sociálnymi sieťami, otvorené takmer non-stop. Deti boli vo vytržení z toľkých lákadiel a atrakcií, v Camden Towne sa im páčilo z Londýna asi najviac, taká bola, bohužiaľ, realita. Aj stánkov s jedlom a reštaurácií sú tu mraky, ak ale netúžite vyslovene po pouličnom občerstvení do papiera a chcete niečo rafinovanejšie mimo humbuk celého Camden Marketu, zájdite do ázijského fusion bistra Mr Ji na ulici Parkway.
Výber Mr Ji bol veľmi intuitívny, nemala som naň veľa referencií, ide o pomerne nový, ešte neobjavený podnik, patril ale k tomu najlepšiemu z celého pobytu v Londýne. Večera v Mr Ji bola jedinou návštevou reštaurácie s etnickou kuchyňou (ak nerátam street food) v Londýne, viac sme nestihli. Vzali sme preto aj deti, aby aj ony zažili moderné európske fusion. Ináč, veľmi by som si želala, keby sa sem prišli pozrieť všetci, čo u nás robia gastro, že ako sa robí „modern Asian“. Nielen, aby videli, ako môžu vyzerať jedlá, ale najmä, ako sa starať o hostí a ako robiť biznis.
Ľudí v Mr Ji naozaj baví zákazníkov hostiť. Príjemná, uvoľnená atmosféra a očarujúci personál, od ktorého sme „kúpili“ všetko. S takým nadšením nám rozprávali, aké všelijaké špeciály majú, že sme museli ochutnať. Hovädzie carpaccio s nakladaným melónom, bielym korením a ochutenou sójovkou? Dajte sem! Ako snacky podávajú do chrumkava vypražené wonton cestíčka s rôznym obložením. Veľa zeleninových predjedál, „small plates“ z rýb, darov mora, mäsa, údenín. Taiwanská pražená ryža, domáce kimči, Ázoiu inšpirovaná zmrzlina, cheesecake… Fantastické fľaše vína, stačilo povedať, že chceme bublinky a naliali nám presne podľa našich predstáv. K tomu pár kreatívnych koktejlov, domácich limonád, saké. Takto si predstavujem moderné fusion, hneď by som išla zas!
Čo sa obiehania trhov s pouličným jedlom týka, neabsolvovali sme toho toľko, ako naposledy pred jedenástimi rokmi, nemám úplný prehľad, ale zjavne sa aj táto oblasť gastrokultúry dosť posunula. Do veľkej miery aj kvôli covidu. V meste operujú viaceré spoločnosti, organizujúce a prevádzkujúce trhy s pouličným jedlom, stánky a eventy. Stačí sledovať ich profily na sociálnych sieťach a pozrieť sa, kde v okolí sa najbližšie trhy otvoria. Mnohé suplujú korporátne jedálne v administratívnych štvrtiach, alebo prinášajú život do prázdnych nádvorí a námestí. Z krytých hál s jedlom sme tentoraz zavítali do Seven Dials Food Market v Covent Garden, veľmi dobre riešenej haly s komunitnými stolmi na prízemí a gastro prevádzkami naokolo na dvoch podlažiach. Samozrejmosťou je voda a toalety zdarma, samoobslužné pulty, kde si môžete opláchnuť ruky a zbaliť nedojedené zvyšky so sebou.
Najradšej v tomto sledujem KERB Food, ktorí okrem iného prevádzkujú halu Seven Dials a vďaka ktorým som sa dozvedela aj o trhoch pri národnom divadle. The National Theatre je ďalšou ikonickou betónovou džungľou a verejne prístupným miestom, kam sa môžete ísť zašiť, keď potrebujete od mesta oddych. To už sme ale na Southbanku, južnom brehu Temže, ďalšom skvelom mieste, ktoré stojí za prechádzku.
Po ceste popri Temži smerom na východ určite zájdite do slávnej galérie moderného umenia Tate Modern a prezrite si zvnútra aspoň vstupnú turbínovú halu tejto bývalej elektrárne, ktorá sa stala vzorom pre revitalizácie brownfieldov a transformácie industriálnych stavieb na kultúrne inštitúcie. Až na pár dočasných, platených výstav sa dostanete všade zdarma a dokonca sa môžete aj aktívne zapojiť do niektorého z prebiehajúcich umeleckých projektov, pre deti ideál.
Pokračovať pozdĺž Temže budete aj okolo shakespearovského divadla Globe, či historickej pirátskej galeóny The Golden Hinde, až k najznámejšiemu londýnskemu trhovisku Borough Market. Priznám sa, nespoznala by som to tu, tak sa to tu zmenilo, rozrástlo. Vôbec sme nemali chuť sa tu predierať davmi, ani jesť, len sme rýchlo prešli skrz a išli ďalej. Mimochodom, ak bude dobré počasie a predsa len budete chcieť jesť na ulici, navštívte o kúsok ďalej trebárs Vinegar Yard, kompaktný, čiastočne krytý dvor s barmi, stánkami s jedlom, víkendovými blšákmi a s luxusným výhľadom na susedný mrakodrap Shard.
My sme ale mali namierené inam, ešte ďalej pozdĺž železničného viaduktu až na Maltby Street. Tu sa v uličke Ropewalk počas víkendov organizujú menšie trhy s jedlom, remeselnými produktmi a tvorivými dielňami. Veľa turistov sem nezablúdi, stále to tu má autentický, lokálny charakter. Popozerajte si ponuku stánkov a chyťte akékoľvek voľné miesto na sedenie, ak sa dá, atmosféra je tu veľmi priateľská a komorná, po chvíli vás budú predajcovia poznať a vtipkovať, kedykoľvek prejdete okolo.
No aj mimo víkendov sú tu v kobkách pod viaduktom otvorené viaceré zaujímavé prevádzky, concept storey, pekárne, butiky a bary. Asi najznámejším je vínny bar 40 Maltby Street s naturálnym vínom a dobrým jedlom. Nám sa doň, bohužiaľ, nepodarilo dostať, nechávam si ho ale na budúce. Inak je tu aj výberová káva siete WatchHouse a kto má slabosť pre produkty z dielne St. John, ich pekáreň sa nachádza z opačnej strany viaduktu. Ani nič zo St. John sme tentoraz v Londýne nestihli, tak aspoň úžasnú šišku s malinovým džemom som si musela dať.
Z viacerých uhlov pohľadu je londýnsky verejný priestor lepší a kvalitnejší, ako čokoľvek inštitucionalizované u nás, od gastra až po umenie. Ak váhate, či kvôli financiám do Londýna ísť, tak sa veľmi prihováram, dá sa to zvládnuť a stojí to za každú pencu. Najdrahšie je ubytovanie a verejná doprava (deti majú cestovanie lacnejšie). Ak sa ale obmedzíte na alkohole, limonádach, sladkostiach, na jedle v kaviarňach a v reštauráciách, ak sa vyhnete turistickým atrakciám a pasciam, ušetríte veľa peňazí. V supermarketoch vám budú oči prechádzať od toľkého výberu často aj lacnejších potravín, ako u nás. My sme si pomerne ulietavali na typických trojuholníkových sendvičoch, k večeru bývajú často aj zlacnené. (Najväčší hit u detí? Coronation chicken!) Ak budete chytrí, zoženiete letenky za výhodné ceny aj v lete. Našťastie sa do Londýna veľa lieta aj z Bratislavy a ak lietate naľahko, bez batožiny, o to lepšie. A ak stíhate Londýn do apríla budúceho roka, ušetríte aj za „víza“. Tak čo, kedy letíte?
