Po deviatich rokoch strávených na Vianoce doma nadišiel čas na zmenu. Na Vianoce mimo domova. Voľba padla na Madrid aj vzhľadom na jeho kultúru, geografickú polohu a klímu. Darovali sme si tak okrem iného aj päť dní teplého slnečného počasia, ktoré sme s radosťou strávili vonku. Ak v Madride nemáte rodinu alebo priateľov a bez Vianoc neviete žiť, na Vianoce do Madridu nechoďte. Ale ak Vianoce s ľahkým srdcom oželiete, pokojne vyrazte. Inšpirácií a nových skúseností do života načerpáte aj na Vianoce viac ako dosť.
Rátali sme s tým, že cez sviatky bude veľa podnikov zatvorených. Plán bol, že si nakúpime dobré pečivo, šunku, olivy, zemiakové lupienky, oriešky, ovocie a cavu a hluché obdobia sa odstravujeme „doma“. Variť som nechcela. V skutočnosti bol najproblematickejší Štedrý deň po štvrtej popoludní a celý Prvý sviatok vianočný. Inak boli obchody, aj kaviarne a reštaurácie normálne otvorené. Treba ale povedať, že tzv. turistické miesta a globálne reťazce rýchleho občerstvenia mali otvorené každý deň. A naopak, menšie lokálne kaviarničky, neturistické tržnice a bistrá, ktoré sme chceli navštíviť, si vzali dovolenky aj na dva týždne. Nedostali sme sa tak na viacero vysnívaných miest, čo sme sa vždy dozvedeli až priamo na mieste, lebo aktuálne informácie sa na sociálnych sieťach nekomunikovali. Miestni ľudia vedeli a ostatných do toho nič, veď v poriadku…
Naše srdcia si získal nenápadný stánok s domácim vermútom…
Práve lokálne tržnice pre miestnych, ktoré sú v Madride na každom rohu, nás zaujímali najviac a najviac sme v nich odkukávali, čo nakupujú, jedia a pijú domáci. Tržnice totiž fungujú aj ako miesta, kam sa chodia miestni najesť a hlavne si vypiť po pracovnom dni. V podvečerných hodinách sa ruch zo stánkov s čerstvými produktmi presúva do stánkov s občerstvením a hlavne do miestnych barov a putík. Tá istá tržnica bude vyzerať v čase obeda úplne inak, ako večer. Kdekoľvek budete v Madride ubytovaní, nájdite si najbližšie „mercado“ a presondujte, ako funguje cez deň a večer. Čo sa napr. nám nepodarilo zažiť, je gurmánsky vyhlásená tržnica Vallehermoso, kde sa na prvom poschodí nachádzajú zaujímavé stánky, ktoré vo večerných hodinách ponúkajú moderné, progresívne jedlo a remeselné pitie, dokonca sa tu nachádza aj kaviareň s výberovou kávou. Nabudúce, keď sa budem chystať do Madridu, tak sa ubytujem niekde tu v štvrti Chamberí práve kvôli tejto tržnici.
My sme bývali v štvrti Lavapiés a „našu“ tržnicu San Fernando sme stihli len prvý večer a keby nebola po zvyšok nášho pobytu na sviatky zatvorená, určite by sme tu trávili každý večer. Naše srdcia si získal nenápadný stánok s domácim vermútom El Txoko. Hneď na úvod musím dodať, že kultúra pitia vermútu bola najsilnejším gastronomickým zážitkom celého výletu. Už v Barcelone sme k vermútom trochu „pričuchli“, ale až tu sme im úplne prepadli. Nepredstavujte si však sladké vermúty talianskeho typu, ktoré sa kedysi podávali ako prípitok na svadbách a stužkových. Toto je renesancia vermútov, vykazujúca atribúty akejkoľvek novej vlny v gastronómii, resp. rovnaké ako pri víne. Niektoré vermúty sa robia čisto bio, iné napr. z oranžových vín zrejúcich na šupkách, v červených dokážete rozoznávať vyšší či nižší obsah trieslovín a charakteristiky ako pri víne. V El Txoko nám barman namixoval domáci vermút s rôznymi výluhmi bylín a korenia a servíroval v martini pohári ako miešaný drink. El Txoko je typ aperitivo baru, kde sa k nápojom podáva aj niečo malé na zahryznutie. Väčšinou pintxos, čo je obdoba tapas, v tomto prípade čokoľvek, napichnuté na špajdli. V našom prípade boli v ponuke čerstvé tortilly, španielske zemiakové omelety. Dlho som sa im v Barcelone i Madride vyhýbala, boli na môj vkus až moc tekuté, ale v El Txoko nebola iná alternatíva, tak sme do toho šli. A teda, chvalabohu, lebo to bol úžas! Vybrali sme si tortillu so sušenou šunkou, po odkrojení a naservírovaní vyzerala, ako by ju už niekto zjedol, ale tá chuť a textúra bola nadpozemská, ach! Holt, Španieli to so zemiakmi vedia!
Apropos, zemiaky. Najčastejšie vám v podnikoch k aperitívu nasypú misku zemiakových lupienkov. Neohŕňajte nad nimi nos, sú skvelé, neslané, krehké, s olivovým olejom. Mnohé malé obchodíky so sušenými plodmi majú výklady do ulice do polovice zasypané lupienkami, vysmážajú sa na mieste a predávajú čerstvé. Aj bežne v supermarketoch uvidíte tieto lupienky v „no brand“ priehľadných vreckách, pokojne siahnite po veľkých baleniach, nebudete mať problém ich zjesť. Podobne ako so zemiakmi to Španieli vedia aj s paradajkami či čokoládou. Všímajte si na trhoch stánky s paradajkami, toľko odrôd rôznych veľkostí, tvarov a farieb. V lete to tu musí byť chuťový karneval, viem si to predstaviť. A ozaj, na maslo v Španielsku zabudnite. Plnené bagety (sendviče) bocadillos sa jedia nasucho bez masla, len so sušenou šunkou alebo vyprážanými krúžkami kalmarov a pod., toasty vám pokvapkajú olivovým olejom alebo potrú rozkrojenou paradajkou či cesnakom.
A čokoláda? Božská. V kaviarňach nájdete medzi teplými nápojmi „chocolatte“ nie veľmi sladké kakao s napeneným mliekom a latte artom, deti si naň veľmi rýchlo zvykli. Na churros s čokoládou sme išli do slávnej cukrárne San Ginés. Je známa tým, že je otvorená každý deň v roku 24 hodín denne. (Nie je to úplne pravda, na Štedrý deň majú zatvorené od štvrtej popoludní do ôsmej večer a na Prvý sviatok vianočný od poludnia do štvrtej popoludní. Nikde sa to však nedozviete, len na ozname na dverách v dané dni.) San Ginés je síce turistická atrakcia ako hrom, miestnych v nej asi ani nestretnete, ale využili sme, že boli otvorení aj na Prvý sviatok vianočný a išli tam vyslovene len na churros s čokoládou na raňajky. Musím uznať, že boli vynikajúce. Prekvapilo ma, že churros neboli sladké a čokoláda bola sladká naozaj len jemne. Normálne sa to dalo zjesť ako raňajky bez toho, že by ste boli presladení. Čokoláda mala príjemnú konzistenciu redšieho pudingu a chutila skôr nám ako deťom, museli sme po nich dopíjať, čo však bola v tomto prípade radosť.
Keď sme už pri tých turistických atrakciách, treba spomenúť aj najslávnejšiu tržnicu San Miguel. Je to skôr food market ako tržnica a veru neohŕňali sme nad ňou nos. Veľmi dobre nám poslúžila práve na problematický Prvý sviatok vianočný, keď mala ako jediná otvorené od poludnia až do večera. Deťom padli do oka vafle od nám už známej zmrzlinárne Rocambolesc Jordiho Roca a my sme si vyboxovali pár vermútov a tapas zo stánku La Casa del Bacalao. Je to trochu boj si tu nájsť miesto na jedenie, či sa vôbec predrať k stánku, ktorý máte vyhliadnutý. Treba si na to zvyknúť.
Ku koncu nášho pobytu sme vzali na milosť nielen tržnicu San Miguel, ale aj ďalšie dva turistické food markety San Ildefonso a San Antón. Do San Antóna sme išli opakovane na osvedčené tapas od La Casa del Bacalao a vermút Zarro a do San Ildefonsa na posledné jedlo pred odletom – chobotnicu so zemiakmi bravas a celé krevety „a la plancha“, lebo bez nich sme nemohli odísť. Treba povedať, že jedlo a služby sú v týchto turistických food marketoch naozaj dobré. Architektúra, aj dizajn je na úrovni, s dostatočne dimenzovaným sociálnym zázemím, často sa tu po večeroch konajú rôzne koncerty a sezónne food festivaly. Funguje to tu ako multifunkčné centrum a nečudujem sa, že sem chodia najmä turisti. Ak si dobre vyberiete, nespálite sa a atmosféra vás vždy dostane. My sme si aj na týchto miestach našli, čo sme chceli a neboli sme o nič menej spokojní, ako na miestach, kam chodia len miestni.
Jedným z mála miest, ktoré som chcela od začiatku navštíviť a kde sa nám aj podarilo jesť, bolo moderné bistro s konzervovanými darmi mora a rýb Conservas Nudista. Slávky, aj hrebeňovky boli excelentné a hoci sme v tomto období nemali šťastie na britvovky či naše obľúbené chobotničky, aj tak sme si kráľovsky pochutili a ako všade – skvelý vermút spravil všetko.
Prešli sme si viaceré mestské štvrte, najviac sa mi páčilo v štvrti Malasaña, Chueca a Chamberí, ale zrejme záleží aj na ročnom období a okolnostiach. Dnes by som už Madrid plánovala inak, ale po boji je každý generál. O čo menej šťastia sme mali s jedlom, o to viac sa nám darilo v iných oblastiach. Architektúra nás uchvátila od chvíle, ako sme z lietadla uvideli budovu letiska, konkrétne terminál 4. A keď sme už pri tej doprave, v ktorom inom meste by ste išli na hlavnú stanicu len tak bez cieľa, len aby ste sa pokochali? Ak túžite po návšteve budovy Labskej filharmónie v Hamburgu tak ako ja, madridská galéria CaixaForum od tých istých architektov vám medzičasom poslúži ako malý teaser. A keď pôjdete do Múzea kráľovnej Sofie, budete mať zimomriavky nielen z originálu Picassovej Guernicy, ale aj z presklených výťahov a prístavby od Jeana Nouvela. A tak by som mohla pokračovať ďalej, pričom som len pri modernej architektúre.
Madrid je skvost a na obsiahnutie jeho krás jeden výlet nestačí. O kávičkovaní v Madride a ďalších pôžitkoch vám napíšem nabudúce a ak ešte váhate, či zaradiť Madrid na zoznam cestovateľských plánov, za mňa musím jednoznačne povedať, že áno, ja si ho tam píšem zas. Verím, že vám naša mapa a skúsenosti trochu pomôžu pri rozhodovaní. Kto ide? Či počkáte si ešte na ďalší článok? Ten vás určite presvedčí.
Fotogaléria:
Ďalšie články zo Španielska:
