Ako som pred prázdninami spomínala, do Pratera sme sa v lete ešte vrátili, a to rovno aj s prespaním. Doplnili sme si pestrú mozaiku tipov z tejto sympatickej viedenskej štvrte aj o skvelé ubytovanie v hoteli Superbude. Superbude v Hamburgu som mala na zozname miest, kde by som raz chcela prenocovať už veľmi dávno. Minulý rok nám to však v Hamburgu nevyšlo a preto, keď sa rysovala možnosť, že budeme spať vo Viedni, neváhala som ani sekundu.
… do Pratera sme sa ešte vrátili…
Superbude je ten typ ubytovacieho zariadenia (podobne ako napríklad olomoucké Long Story Short), ktoré ponúka hravé, dizajnové ubytovanie tak v hostelovom, ako aj hotelovom štandarde. Neposkytuje zbytočne nákladné služby, ktoré ma nezaujímajú a, naopak, vytvára pocit zázemia a komunitného kozmopolitizmu, ktorý na cestách tak milujem. Mladí ľudia z celého sveta, moderné umenie, dizajn, inšpiratívny, útulný ambient a uvoľnená atmosféra. Nič viac nepotrebujem. A aby toho nebolo málo, vo Viedni je hotelovou reštauráciou v Superbude NENI. Nachádza sa na najvyššom poschodí výškovej budovy hotela, čo znamená nielen dobré jedlo, drinky a služby, ale aj výhľady na zábavný park Prater a okolie. Ak budete najbližšie vo Viedni hľadať dobrý rooftop bar, viete, kam ísť.
A prečo sme vlastne vo Viedni spali? Muž dostal k päťdesiatke voucher do reštaurácie Steirereck a tak sme to s priateľmi poňali vo veľkom štýle a spojili aj s prenocovaním. Ako vidíte, návšteva v najlepšej rakúskej reštaurácii a ubytovanie v „hosteli“ sa nijako nevylučuje, ak uprednostňujete zážitky pred luxusom a okázalosťou. Ja viem, že som tu už niekoľkokrát tvrdila, že ma „michelinky“ a fine diningové reštaurácie nebavia a už do nich nechcem chodiť, ale Steirereck je presne tá povestná výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Po dlhej dobe som bola zo zážitkovej reštaurácie nadšená.
Od okúzľujúcej Birgit Reitbauer v role maître d‘ (ach, tie jej prekrásne šaty vždy!), až po posledného člena personálu, ktorý vám splní, čo vám na očiach uvidí, všetci perfektní, vtipní a láskaví. Kým prejdem k jedlu, vyzdvihnem pár vychytávok, vďaka ktorým som si večeru v tejto reštaurácii, momentálne umiestnenej na 22. mieste v rebríčku The World´s 50 Best, fakt užila. Jednou z nich je, že si môžete vybrať zo šesť alebo sedemchodového menu a v rámci každého chodu si vyberáte z dvoch alternatív, takže miera voľby a slobody toho, čo a koľko budete jesť, je pomerne veľká. Ďalším pozitívom je, že popis jednotlivých jedál dostávate vytlačený na kartičkách zároveň s jedlom, čo znamená, že odpadáva zdĺhavé opisovanie jedla obsluhou. Nielenže nie ste rušení pri konverzácii pri stole, ale hlavne si na záver odnášate na pamiatku kompletné menu toho, čo ste jedli a nemusíte si to fotiť či pamätať. V neposlednom rade je zaujímavý aj členitý priestor reštaurácie, ktorý umožňuje sedieť v čiastočne separátnych výklenkoch, kde budete mať dostatok súkromia a pocit, že ste u hostiteľov doma vo vile. Žiadna ťažoba z formálneho, okázalého podniku na vás nepadá. Steirerecku dodáva punc výnimočnosti skôr umiestnenie vo futuristickej, solitérnej budove uprostred zelene mestského parku Stadtpark.
Na webstránke Steirerecku sa mimo iné dočítate, že sa snažia ostať stále tým starým dobrým, tradičným rakúskym hostincom a nejde o žiadne klišé. Naozaj mi ako jeden z najvýraznejších dojmov zo Steirerecku ostalo poznanie, že vôbec nešlo o typickú samožerskú degustáciu, počas ktorej len ochutnávate výrad šéfkuchárskych exhibícií, pozostávajúcich z desiatok ingrediencií zanedbateľného množstva. Páčilo sa mi, že v Steirerecku bol každý chod svojbytným jedlom, ktoré dávalo zmysel a chutilo ako „normálne jedlo“. Hlavná surovina, k nej pár príloh, nejaká omáčka. Čisté chute, žiaden balast, žiadne klamy zmyslov. Človek nebol po šiestich chodoch prejedený, ani zmätený z nadmiery vnemov, skrátka normálny pocit, ako keď odchádzate z večere.
Obzvlášť by som chcela vyzdvihnúť geniálny servis chleba a syrov, tie boli naozaj neskutočné. Na vozíčku vám donesú vzorky rôznych druhov a typov chleba a pečiva od výmyslu sveta. Už len ich vymenovaním si čašník vyslúžil náš obdiv a uznanie. Najväčší úspech mala „focaccia“ s krvavničkou a mne osobne najviac chutil kváskový špaldový chlieb s vlašskými orechmi. Syrov bolo viac ako šesťdesiat druhov a vždy, keď sa otvoril špeciálny „šuflíček“ aromatických syrov, zážitok z nich mala polovica reštaurácie. Skvelé! Syry sú piatym (alebo šiestym) chodom večera (medzi mäsom a dezertom) a ak budete vládať, určite vám odporúčam si vybrať syry, než ich alternatívu, tzv. „refreshment“ z osviežujúceho sorbetu alebo zmrzliny s bylinkami, ktorý mi z celého menu chutil najmenej.
Nedávala so si ani vínne párovanie, ale okrem welcome drinku, sektu Brut od Bründlmayera, som po dlhej dobe ochutnala ružové bubliny Brut Rosé od vinárstva Jurtschitsch a chutil mi aj sekt Blanc de Blancs od Schloss Gobelsburg z Kamptalu. Vínna karta je v Steirerecku naozaj exkluzívna, neviete si z toľkých dobrôt vybrať. A pri tejto príležitosti by som vám dala ďalšie odporúčanie. Ak sa dá chodievajte do dobrých podnikov vo väčšej spoločnosti. Ponuka vín na fľašu je vždy bohatšia, zaujímavejšia, aj finančne výhodnejšia a keď vás bude viac, zvládnete vypiť aj celú fľašu. A napokon, viac ľudí, viac zdieľania, viac radosti a lepší výsledný dojem.
Ach, bol to perfektný večer! Odchádzali sme medzi poslednými… Leto, dovolenky v plnom prúde, krátky rukáv, naboso, metro, hotelmesto z inej perspektívy… Každému to vrelo odporúčam, skvele sme si oddýchli. Ak vám nevychádzajú dni dovolenky, stačí prísť v piatok večer a prespať na sobotu. A ozaj, majte na pamäti, že Steirereck funguje len cez pracovné dni, lebo cez víkendy sa jeho príbeh píše inde. Ale to už možno viete, ak čítate tento blog dlhšie. Napriek tomu, že som do Steirerecku vôbec neplánovala ísť, neľutujem ani minútu, čo som tu strávila. Stálo to za to a ak by som mala našincovi, čo ešte nikdy nebol v žiadnej michelinskej reštaurácii, odporučiť, čím začať, určite by to bol Steirereck. Je nám najbližší geograficky, ale aj mentálne a nie je to v ňom tak odtrhnuté od reality, ako vo väčšine iných micheliniek.
Mimochodom, dobrých tipov na hotely vo Viedni mám viac, tak nevylučujem, že si prespávačku čoskoro zopakujeme. Vlastne to znie ako dobrý plán na spestrenie zimnej sezóny, ktorá je opäť pred nami. Spojiť to s nejakým divadlom, koncertom, či len večerou bez toho, aby sme sa museli náhliť domov… Netreba sa upínať na veľké cestovateľské ciele, exotiku, či lety bohviekam. Ak chcete vypadnúť zo stereotypu, aj jedna noc vo Viedni dokáže divy.
