Na konci roka 2022 som si sľúbila, že sa budem Viedni venovať viac, ale, ako to už býva, nevydalo. V minulom roku sme sa do Viedne dostali poriadne len raz, v novembri. Bolo to skvelé, ale už som si žiadne predsavzatia do roku 2024 nedávala. A dobre som urobila. Nezáväzne sa tie predstavy a plány napĺňajú oveľa lepšie a človek z nich má potom oveľa väčšiu radosť. Tvorba jednodňových viedenských itinerárov sa tak stala jednou z mála vecí, z ktorých mám v poslednej dobe radosť. Leitmotívom našich ciest sa stal Gustav Klimt a viedenská secesia a sama som prekvapená, koľko nových a netušených miest sme takto objavili.
Leitmotívom našich ciest sa stal Gustav Klimt…
S Klimtovým dielom sa dnes stretnete trebárs v modernej budove múzea Leopold Museum v Museumsquartier, v rámci expozície Viedeň 1900 o zrode modernizmu na prelome storočí. Návštevu vám vrelo odporúčam nielen kvôli kontextu doby a tvorby umelcov tohto obdobia, ale aj z architektonického hľadiska, ako sviežo a podnetne dnes môžu galerijné priestory pôsobiť a obohatiť život v meste. Po múzeu sme sa vybrali na večeru do bistra Meinklang Hofladen s bioobchodíkom a pekárňou nášho obľúbeného burgenlandského vinárstva Meinklang. Na vznik tohto podniku sme čakali dlho, ale dočkali sme sa. Možno to bolo tmavým, chadným večerom, možno útulným, vidiecky pôsobiacim interiérom, ale cítili sme sa tu ako doma. Trochu ako u Lisztovcov, v Gut Oggau či Greisslerei beim Taubenkobel. Ak vám tento burgenlandský hygge štýl robí dobre, v Meinklangu budete v bezpečí. Vojdete z ulice veľkomesta dnu a viete, že už je dobre.
Rustikálne, ale štýlové je prostredie, ako aj menu. Vybrať si môžete z remeselných špecialít studenej kuchyne, vystavených na pultoch – chlieb, údeniny, mliečne výrobky a v regáloch výrobky z ovocia, zeleniny, mäsa a, samozrejme, víno. Najviac nás nadchol originálny tatarák, nahrubo mleté mäso z plemena Angus so zelenými, aromatickými bylinkami a smotanovým krémom z chlebovej omáčky a za pozornosť stál aj vegánsky sendvič s pečenou mrkvou, slnečnicovým tahini (ich signatúrnym produktom), tvarohom a bylinkami alebo crème brûlée „na sene“ s dulovým rozvarom. Meinklang Hofladen využijete aj na nákupy občerstvenia so sebou (napr. žemle s leberkom) na piknik a striehnite aj na ich pop-upy, organizujú z času na čas pozoruhodné párty v štýle mexického barbacoa, vietnamsko-talianskeho fusion alebo „mulatságu“ s lángošmi a maďarskou muzikou.
Vrcholom, čo sa Klimta týka, je galéria zámku Belvedere, sem sa zbiehajú ľudia z celého sveta, aby videli ikonický Bozk, najslávnejšie Klimtovo dielo. Je naozaj fascinujúce ho vidieť naživo, ale nemenej pôsobivé sú aj iné jeho obrazy, trebárs Judita s hlavou Holoferna, ktorej výraz tváre vás zoči-voči priklincuje k podlahe. U Klimtových obrazov je dosť dôležité mať s nimi bezprostredný kontakt, ako aj dobré svetlo, lebo sa pri každom uhle pohľadu premieňajú a častokrát až detailným pohľadom odhalíte veci, ktoré ste si nikdy predtým nevšimli. Nemenej významné je u Klimta aj to, čo je viditeľné len trochu a čo je len naznačené. Na to často prídete práve až pred obrazom, keď naň máte viac času, priestoru a nič vašu pozornosť nikam neodvádza.
Neuveriteľne si tento kontakt užijete aj na aktuálnej, dočasnej výstave Secessionen vo Wien Museum na Karlsplatzi. Je venovaná dielam predstaviteľov secesie Gustavovi Klimtovi (z Viedne), Franzovi von Stuckovi (z Mníchova) a Maxovi Liebermannovi (z Berlína). Okrem fantastických Klimtových obrazov Pallas Atheny, portrétu Sonje Knipsovej, Nudy veritas či legendárneho portrétu Klimtovej múzy, módnej návrhárky Emilie Flögeovej tu uvidíte trebárs aj Kurzweilovu Dámu v žltom, sochy od Rodina alebo Klingera, sktrátka mix neskutočných lahôdok z viacerých svetových galérií na jednom mieste. Pasia!
Mimochodom, Wien Museum po niekoľkých rokoch reštaurovania konečne otvorilo svoje brány a je to ďalší geniálny priestor v centre mesta, ak sa potrebujete schovať v zlom počasí alebo si oddýchnuť. Do novo pristaveného lobby s klimatizáciou, sociálnym zariadením a lavičkami sa dostanete aj bez vstupenky a na treťom poschodí je navyše prístupná aj terasa s výhľadom na námestie, monumentálny Kostol sv. Karola Boromejského a fontánku pred ním. Do tohto múzea sa ešte musím vrátiť pozrieť si aj stále expozície, hlavnú výstavnú sálu (s veľvybou Poldi), detaily rekonštrukcie a jej novú vrstvu súčasnej architektúry, ako aj perfektný gift shop.
A ozaj, keď už sme na tom Karlsplatzi, všimli ste si vo fontáne pred kostolom abstraktnú skulptúru Hill Arches od svetoznámeho sochára Henryho Moora? Že nie? Ani ja! Našinec sa s dielom tohto významného umelca vo verejnom priestore len tak ľahko nestretne, preto ma to teraz tak šokovalo. Identifikovanie umeleckých diel na verejnosti je môj ďalší veľký koníček a vždy, keď sa mi podarí objaviť niečo vzácne, je to také moje malé víťazstvo.
Hladní? Ideme jesť? Dobre, ale ešte jednu zastávku, spojenú s Klimtom, si spravíme. Minulý rok som v novom dokumentárnom filme o Klimtovom Bozku videla Klimtov záhradný ateliér, kde tvoril a prijímal návštevy. Vôbec mi ale nedošlo, že tento ateliér reálne existuje, resp., že sa doň dá ísť na prehliadku. Až v súvislosti s návštevou reštaurácie, o ktorej bude reč, som objavila Klimtovu vilu, ktorá sa nachádza v jej blízkosti. Vždy si totiž pozriem, čo sa v okolí podnikov, kam mám namierené, nachádza. Ani vtedy mi však nedošlo, že uvidím onen pôvodný Klimtov ateliér. Vedela som, že Klimtova vila nie je jeho skutočná vila, myslela som si, že ide len o nejaké jeho múzeum. Až priamo na mieste som zistila, že pôvodný záhradný domček, v ktorom mal Klimt ateliér, je v tejto vile zabudovaný, a teda, že naozaj budem stáť v miestnosti, kde vznikali diela, ktoré som si pred chvíľou obzerala v galérii. Nebudem prezrádzať viac, choďte sa na to pozrieť sami a spojte prehliadku s dobrou večerou, alebo s prechádzkou po Schönbrunne.
Onou reštauráciou v rezidenčnej štvrti Hietzing, plnej secesných víl a elegantných rodinných domov, ďaleko od centra a bez turistov, je La Cantina della Cucina Alchimia. Garantujem vám, že nebudete veriť, že ste vo Viedni. V zvláštnom záhradnom prístavku s malým dvorom sa v neveľkej miestnosti nachádza otvorená kuchyňa a pár stolov. Na tento podnik sme dostali tip od Lisztovcov, u ktorých kuchár Alchimie predtým varil. Chlieb je tu tiež od Lisztovcov a ak vám u nich chutí a vyhovuje vám ich štýl varenia, budete spokojní aj v Alchimii. Inšpirácia talianskou (a stredomorskou) kuchyňou sa tu snúbi so súčasnými trendmi „small plates“, udržateľnej gastronómie, sezónnosti, lokálnosti a surovín, spracovaných fermentáciou. Vrcholom pre nás bola najlepšia špargľa tohto roka – biela, pošírovaná na sladko-kyslo, s prachom z medvedieho cesnaku. Z nealkoholických nápojov majú (zatiaľ?) len sódu s citrónom, ale ponuka (prevažne talianskych) vín a alkoholických nápojov bola pomerne bohatá a inšpiratívna. Večer majú otvorené od stredy do soboty a cez víkend aj cez obed, odporúčam si vopred zavolať a zarezervovať pre istotu aj stôl a oplatí sa sledovať aj ich siete, lebo spolupracujú so zaujímavými partnermi.
Ešte jednu „cucinu“ ale pre vás mám. V Prateri, tentoraz Cucinu Itameshi z dielne siete Mochi, priamo na Praterstrasse. Päť minút chôdze od vyhliadkového kolesa, čo z Cuciny Itameshi robí ideálne miesto na obed či večeru, keď sa chystáte do zábavného parku. Ako už z názvu vyplýva, konceptom tejto novej reštaurácie je spojenie talianskej a japonskej kuchyne, čo na prvý pohľad nemusí dávať zmysel. Ale keď si uvedomíte, ako obe gastronómie kladú dôraz na kvalitu vstupných surovín a nesnažia sa ich komplikovanými technikami potlačiť, má toto spojenie niečo do seba.
Niekoľkonásobným vrstvením umami chutí tak vznikajú kreácie, ktoré vás nevdojak nútia sa nad nimi aspoň zamyslieť. Signatúrnym pokrmom sú rezance udon cacio e pepe, ktoré presne ilustrujú myšlienku prepojenia talianskej a japonskej kuchyne. Odporúčam ochutnať carpaccio s wasabi, parmezánom a tsukemono cibuľkou, to je úplná extáza. Mojím druhým najobľúbenejším jedlom je riff na šalát Cézar, dekompozícia pevných (napr. horkastých radicchio) listov, cmarového dresingu a tenkých plátkov suchého chleba, hojne zasypaných pecorinom, slasť! Moje TOP 3 jedlá uzatvára dokonalé, poctivé tiramisu ako z učebnice, neviem, či som niekedy v podniku jedla lepšie. Okrem toho sú v ponuke aj minipizze s netradičnými topingmi a v čase obeda aj denné menu. Za pozornosť stoja miešané fusion drinky a obsiahly vínny lístok, kde sme našli aj rozlievanú franciacortu.
Čerešničkou na tejto najnovšej Mochi torte je aj eklektický, inšpiratívny interiér, kombinujúci pôvodné priestory neogotického paláca s vysokými stropmi s dizajnovými svietidlami, retro nábytkom či art deco dekoráciami. Už len cesta na toalety je zážitkom, na ktorej vás zdržia dômyselné inštalácie, zátišia, jubox, plagáty, či zbierka vinylových platní, ktoré sa tu z gramofónu púšťajú. Nakuknite aj do panoptického loungeového priestoru za zamatovým závesom vzadu. Nepochybujem, že sa vám tento elektrizujúci podnik zapáči. Aj my sme sa sem museli pri najbližšej príležitosti vrátiť, už len kvôli tomu carpacciu a tiramisu. A pôjdeme zas, čoskoro!
A na záver jedna veľmi príjemná skúsenosť, najmä ak vám vyhovuje stredovýchodná a izraelská kuchyňa a atmosféra, podobná v NENI. Levantská reštaurácia šéfkuchára Eyala Shaniho Seven North v siedmom obvode na Schottenfeldgasse, sídliaca v prízemí hotela Max Brown. Dôraz na čerstvé a sezónne suroviny je tu vidieť všade naokolo, od zeleniny, vystavenej na pultoch otvorenej kuchyne, až po strapce paradajok na stoloch namiesto kvetov. Základom je kvalitný chlieb, pečivo, pizza a pasta, ktorým sekunduje zelenina, mliečne výrobky a vajcia. K tomu nejaká tá ryba, morské plody, jahňacia shawarma a steaky z rakúskej hovädziny. Sami si už potom vyskladáte stôl plný dobrôt, ako od Ottolenghiho. Vcelku pečený karfiol, fenikel, mäsité paradajky „hovädzie srdce“, hummus, masabaha, grilovaná sezónna zelenina, karamelizovaný pór, baklažánové „sashimi“, „mozoček“ zo sladkých zemiakov… Tu som sa na „málo zeleného“ naozaj sťažovať nemohla. Neoddeliteľnou súčasťou ponuky sú sladkosti ako malabi, dulce de leche, či čokoládová pena a pestrá ponuka vín, miešaných drinkov, ako aj sezónnych špecialít, podľa toho, čo je práve k dispozícii.
Potešila nás aj príjemná slovenská čašníčka, ktorá sa nám venovala, ochotne pomáhala s výberom a odpovedala na otázky. Podobne ako v NENI je tu inšpiratívne všetko od vstupu až po toalety, farebné, veselé, plné zaujímavých zákutí a predmetov. Kto má rád osviežujúcu a hravú atmosféru tohto levantského životného štýlu a kuchyne, bude nadšený. Seven North je veľká reštaurácia s veľkými stolmi, hodí sa na bujaré oslavy a večierky, ale ak nevyžadujete komorné prostredie a súkromie na intímne rozhovory, bude sa vám tu páčiť aj vo dvojici. A dobrá správa na záver, Seven North sa bude čoskoro otvárať aj v Londýne a Prahe!
Tak, čo, už si v hlave skladáte dokopy nejaký viedenský itinerár? Ak stále váhate, s Viedňou ešte nekončíme, na budúce sem spíšem najnovšie kaviarenské zážitky a kto má záujem, ďalšie tipy budú aj cez letné prázdniny, tak sledujte náš instagram a ostaňte v spojení.
