Weinviertel

Ako dobre, že máme z prázdnin toľko pochodené a pofotené! Teraz už len lovím v archíve a vyťahujem samé krásy a tipy, kam sa vybrať hneď, ako to bude možné. Bolo len otázkou času, keď sa na potulkách juhom Moravy začneme zaujímať, čo sa deje na opačnej strane hranice. Tak sme začali objavovať aj sever Weinviertelu, významného vinárskeho regiónu Dolného Rakúska.

…čo sa deje na opačnej strane hranice.

Už som tu minule načrtla, že pohraničná oblasť je bohatá na krásne obranné hrady, zrúcaniny a vyhliadky. Popri zrúcaninách Falkenstein a Staatz si určite nenechajte ujsť ani impozantný hrad Hardegg, keď budete v Národnom parku Podyjí. Leží takmer na štátnej hranici s Českou republikou a výšľap naň a následné exkluzívne výhľady do krajiny neobanujete.

Ďalšou atrakciou Weinviertelu sú vínne uličky. Vínne uličky milujeme. Niekto sa rád prechádza po promenádach v prímorských letoviskách, my sa špacírujeme po vínnych uličkách. Samozrejme, ideálna vínna ulička je vínna ulička s otvorenými pivnicami, čo však nie je len tak. Medzi rakúskymi vínnymi pivnicami a šenkmi platia isté pravidlá, podľa ktorých si spravodlivo delia dni, kedy sú otvorení a zatvorení, aby mali všetci rovnaké šance ponúkať ľuďom svoje produkty a zarobiť a naopak, oddýchnuť si a venovať sa aj iným aktivitám bez stresu z ušlého zisku. V praxi to znamená, že si treba vopred zistiť kalendár otvorených pivníc a prípadne sa aj telefonicky ohlásiť.

Baví nás ochutnávať miestne vína a špeciality a sledovať, kde sa domáci bavia, čo pijú a jedia. Niektoré pivnice ponúkajú veľmi jednoduché chuťovky k vínu, iné majú k dispozícii aj teplú kuchyňu. Väčšinou sa ale podávajú rôzne obložené taniere s domácimi údeninami, syrmi, zeleninou, nátierkami a pochutinami. Domáca klientela je pomerne konzervatívna, žiaden vinár sa tu nepredháňa v originalite či exkluzivite, aj v ponuke prevláda určitá miera súdržnosti, aby nikto nevynikal, ani nezaostával. Ťažko preto odporúčať konkrétne vinárstva, ak ste limitovaní sezónou a harmonogramom otvorených pivníc. Riaďte sa intuíciou. Ak sa vám niekde bude páčiť a budete vidieť, že sa ľudia dobre bavia, zostaňte a nechajte si výber vína a jedla odporučiť miestnymi.

Medzi naše TOP 3 tunajších uličiek patrí malebná vínna ulička Galgenberg v dedinke Wildendürnbach, čo by kameňom dohodil z Mikulova alebo z Nového Přerova. Zaujímavosťou je jej kostolná veža bez kostola, ktorá tvorí dominantu tohto krásneho miesta a spoznáte ju podľa toho už zďaleka. Odporúčam sa sem prísť prejsť pred západom slnka, svetlo je tu spektakulárne. (Jedli sme napr. u Herberta Fritza.) Druhou srdcovkou je Falkenstein a vínna ulička Oagossn, kde sme sedeli vo vinárstve Kramer, aj v reštaurácii Sieben Schläfer. Ale najväčším zážitkom je priam rozprávková vínna ulička Radyweg v Poysdorfe. Dobrodružne sa sem dostanete medzi iným aj pivničnou chodbou z vinárstva Neustifter, kde sa môžete najprv niečím dobrým posilniť. V Poysdorfe je vínnych uličiek viac, je si z čoho vyberať. My sme boli ešte v Alte Geringen vo Weinbau Preyer, ale je len na vás, čo sa vám páči a či preferujete vinárstva mimo hlavných ťahov, alebo priamo v obci, veľké alebo malé, s kuchyňou alebo len s vínom.

Konečne sme sa tento rok dostali aj do Gasthaus Bsteh v dedinke Wulzeshofen, vyhláseného hostinca neďaleko pohraničného kúpeľného mestečka Laa. Napriek tomu, že je to tu tak správne starosvetské (presne tento segment rodinných gastro podnikov nám na Slovensku vinou socializmu chýba), vrátane obsluhy v tradičnom oblečení, sa sem smelo môžete vydať na poctivý nedeľný obed s vývarom, rezňami a palacinkami, ale pokojne aj na niečo progresívnejšie, napr. na carpaccio s jedlými kvetmi, skvelú alternatívu ku klasickému tataráku. Zo všetkých marhuľových knedlí a gulí, ktoré sme túto sezónu pojedli, mi tie v Bstehu chutili asi najviac. Asi preto, že sa najviac podobali našim marhuľovým guliam. (Mužovi viac vyhovujú nadýchané knedle z tvarohového cesta, aké sa robia v Burgenlande alebo vo Wachau.)

Toto leto ale bolo iné. Po šoku z jarného lockdownu sme nevedeli, či chceme viac spoznávať nové miesta, kým sa ešte dá, alebo rýchlo navštevovať staré známe podniky z obavy, že sa do nich možno niekoľko rokov nedostaneme. Alebo kvôli pandémii nakoniec skončia. Aj v tomto prípade platí, že si to, čo máme, uvedomíme až v momente, keď o to môžeme prísť. Preto, keď sme sa už motali po Weinvierteli, som veľmi chcela zájsť aj do Kamptalu do našej obľúbenej reštaurácie Weingut Brundlmayer v Langenlois. Dohodli sme sa s kamošmi, že sa tu zídeme na sobotný obed. Bol to asi najchladnejší deň leta, lialo ako z krhly, sedenie vonku na dvore, bohužiaľ, neprichádzalo do úvahy, ale aspoň som videla reštauráciu zvnútra, lebo vnútri sme nikdy nejedli. A bolo to opäť skvelé. Pôvodne sme sem išli na marhuľové gule, ale z tých sme ledva ochutnali, lebo nám ich všetky sfutrovali deti, kým my sme sa prejedli takmer celým jedálnym lístkom. Zážitok! V Kamptale návštevu u Brundlmayera určite nevynechajte. Ak bude možnosť, spojte ju aj s prenocovaním. Nič sa nevyrovná letnému posedeniu vonku pri víne, po ktorom nikam nemusíte ísť.

Inak, tým, že bola celkom zima a museli sme sa schovávať pred dažďom, nám vyšiel čas aj na prehliadku vo vinárskom múzeu WeinWelt Loisium, nachádzajúcom sa v tesnom susedstve Brundlmayera. Páčila sa najmä deťom, lebo je príjemne mystická. Zavedie vás do podzemia tohto betónového chrámu vína, projektovaného známymi newyorskými Steven Holl Architects, ktorí v ňom vizuálne prepojili modernú vinársku súčasnosť s minulosťou, svet pivníc pod zemou a viníc nad zemou. V tomto duchu pokračuje aj ich rozostavaná najnovšia prístavba hotela Loisium, pripomínajúca pivničné tunely, vyzdvihnuté nad zem. A, samozrejme, nezabudnite si vo vinotéke nakúpiť víno a produkty miestnych vinárov. (Zbožňujem okrem iného napr. vínne octy a mydlá od Domäne Wachau.)

A keď už sme nakupovali víno, rozhodli se sa zastaviť aj vo vinárstve Weingut Fred Loimer, ktorých vína, najmä tie šumivé, máme tiež veľmi radi. V posledných rokoch aj v tomto regióne pribúdajú ako huby po daždi „galérie vína“ priamo vo viniciach, ktoré spájajú modernú architektúru s vínom. Vinárstva si už dávajú záležať nielen na kvalite vína, ale aj na marketingu a prezentácii sídla firmy. Organizujú sa tu prehliadky viníc, spojené s ochutnávkami a menšími eventmi. Návšteva takéhoto vinárstva je potom oveľa osobnejšia, ako keď si len niekde vo vinotéke kúpite pár fliaš ich vína. Zoznámite sa častokrát priamo s vinármi a môžete sa dozvedieť viac, než vám povie predavač v obchode.

A ozaj, majte na pamäti, že na hranici Weinviertelu s Waldviertelom sídli manufaktúra pekární Joseph Brot. Ak vám budú na dovolenke chýbať dobré raňajky, sem si môžete prísť na sladké i slané a nakúpiť si čerstvý chlieb a pečivo na cesty a počas pracovného týždňa pritom sledovať pekárov priamo pri práci cez presklenú stenu medzi predajňou a výrobňou. Tešíme sa sem vždy, keď ideme okolo.

Dolné Rakúsko je veľmi rozsiahle a rôznorodé. Vzhľadom k tomu, že ho máme z Bratislavy najbližšie, máme ho (popri Burgenlande) zmapované asi najviac. Napriek tomu je stále čo spoznávať. Dolné Rakúsko možno nie je najatraktívnejšia spolková republika Rakúska, ale o to viac nás baví odhaľovať jeho skryté krásy a užívať si jeho bohatstvá. Niečo mi hovorí, že na najbližších pár rokov je s cestovaním do ďalekých destinácií koniec a budeme si musieť vystačiť len so susednými regiónmi vrámci Strednej Európy. Je dobré byť pripravený a mať v rukáve pár tromfov… a pohár vína. Tak hlavne na zdravie!

Fotogaléria: