Zbierame prvú úrodu

Minulý týždeň sme strávili päť dní na našom letnom sídle. Paráda! Už keď otec avizoval, že budú reďkovky a špenát, som sa nevedela dočkať. Konečne prvá úroda, z ktorej sa dá variť a najesť. Tešila som sa na voľné dni, varenie, oslavu narodenín a menín našich detí, večerné grilovanie a kopec iných vecí. Stihli sme toho neúrekom.

Začali sme vo veľkom štýle, s lampiónmi, balónmi, tortami a darčekmi pre deti. Nečakane som darček dostala aj ja, Ottolenghiho Jerusalem, hurá. Radosť mi spravila aj kytička konvaliniek od tety. Zachránila pár trsov z babkinej záhrady, takže sú to vlastne konvalinky z môjho detstva. Babka mala hádam všetky kvety z tých čias, nosievala som ich po víkende do školy. Zlatý dážď, fialky, tulipány, hyacinty, orgován, konvalinky, nezábudky… stále jej niečo kvitlo. Zasadím si pár z tých tetiných konvaliniek, už mám aj pre ne vymyslené miesto. Chcem, aby ich poznali aj moje deti.

Keď už je reč o tých kvetoch, v predzáhradke sme objavili pár vykvitnutých, zrejme vtákmi zanesených poľných kvetov. Spomenula som si, ako mi minulé leto nosievala dcérka z prechádzok kytičky poľných kvetov. Hneď som utekala na pole za našou ulicou, aby som sa pozrela, čo práve kvitne. Na prvý pohľad nič moc, žiadne farby, všade len samá zeleň, ale pri bližšom skúmaní toho nakoniec bolo viac než dosť. Krása.

Aj keď stromy už dávno odkvitli, v záhrade stále ešte čosi kvitne. Jahody, hrach… Vinič sa navidomoči ťahá do výšky. Zasiala som rukolu. A konečne vyberala zo zeme čerstvé reďkovky a zbierala špenát. Tento rok bol špenát naozaj krásny. A už som aj myslela na najbližšie raňajky. Spravili sme si reďkovkovú praženicu. A zo špenátu bola zemiakovo-špenátová frittata. Vajec je teraz habadej…

Večer, vždy keď uložíme deti spať, si vydýchneme pri grilovačke. Robili sme portobello šampiňóny, cukinu a papriku. S obyčajným dresingom z olivového oleja, cesnaku, vínneho octu a petržlenovej vňate to bola neskutočná lahôdka. A keď sa v sobotu ochladilo, grilovali sme aj tak. Navečer ako zázrakom prestalo fúkať a zahriali sme sa červeným vínom a klobásami. Pekne za novým, pevným, veľkým stolom, ktorý muž práve dokončil.

Odloženú zelenú špargľu, ktorú sme si kúpili pôvodne na grilovanie, sme si v studenú, daždivú nedeľu nakoniec upiekli v rúre. So sezamom a dresingom zo sójovej omáčky a medu bola výborná aj pečená. Varili sme si s mamou medovkový a mätový čaj. Muž sa pustil do ďalšej retro rekonštrukcie – dedkovho bicykla a popri tom mi nabielo natrel starý, kovový stojan na kvety. Na povali sme si boli pozrieť kuchynskú skrinku po prababke, ktorú chceme zrenovovať do altána na odkladanie rôznych drobností. Plánov a roboty je u nás dosť. Našťastie.

Pečená (grilovaná) zelená špargľa so sezamom

Očistenú špargľu upečieme v rúre (cca 200°C) alebo ogrilujeme domäkka, v polovici pečenia obrátime. Hotovú špargľu pokvapkáme dresingom zo sezamového oleja, sójovej omáčky a medu a posypeme sezamom.

Zemiakovo-špenátová frittata

Zemiaky uvaríme v šupke domäkka. Necháme chvíľu schladnúť, ošúpeme a nakrájame na hrubšie kolieska. Rúru predhrejeme na 180°C. Cibuľu ošúpeme, prekrojíme na polovicu a pokrájame na tenké plátky. Na panvici na oleji ju orestujeme domäkka. Potom k nej pridáme špenát a miešame, kým špenát nezvädne. Posolíme. Pridáme zemiaky, jemne premiešame a zalejeme vajcami. Opatrne premiešame, aby sa vajcia dostali všade a zmes obalili. Dobre posolíme, posypeme mletým čiernym korením. Ak máme celokovovú panvicu, môžeme ju rovno vložiť do rúry. Ak nemáme, zmes prelejeme do pekáčika alebo formy na pečenie, najlepšie vytretej maslom a vysypanej strúhankou, ale nemusí byť. Frittatu posypeme strúhaným syrom a dáme zapiecť, kým vajcia nestuhnú a syr sa neroztopí. Podávame teplé alebo izbovej teploty a ideálne s čerstvým šalátom.